História siahajúca do roku 1624. Vyše 8 miliónov obyvateľov, 2 000 mostov a tunelov, 290 mrakodrapov, 83 múzeí a stovky galérií, 28 liniek metra a jeden bronzový býk. Sídlo najväčšej akciovej burzy sveta a OSN. Mesto, v ktorom sa možno stratiť ale nemožno zablúdiť. New York City.

Kráľovstvo svetla

Novembrový let ponad severný Atlantik je pokojný, sezóna hurikánov už skončila. Hladké je aj pristátie na letisku s kódovým označením JFK, nasleduje obligátne skenovanie pasu aj prstov, foto tváre a štyri rýchle otázky začínajúce na kde, kedy, koľko, kde. Uniformovaný úradník po krátkej napínavej pauze dospeje k záveru, že americkú národnú bezpečnosť zrejme neohrozujem a odmeňuje ma pečiatkou do pasu. O chvíľu nastupujem do čierno-zeleného autobusu, ktorý sa potom takmer hodinu prepletá nie príliš vábnymi predmestiami.

Prvý pohľad na širokú panorámu zatiaľ drobných sivých siluet mrakodrapov sa v okamihu naveky vryje do pamäti. Nad obzorom vyčnievajú zatiaľ len tie najvyššie z newyorských vežiakov. Tým na Manhattane rastie po oboch stranách ostrova konkurencia. V Brooklyne aj New Jersey sa stavia o niečo lacnejšie a kancelárie či byty sa predávajú s bonusom – výhľadom na Manhattan.

Autobus konečne vchádza do úzkeho tunela pod East River. Netrvá dlho a spod rieky sa vynárame rovno do majestátnych tieňov oceľovo-sklenených gigantov. Víta ma symbolicky jeden z najznámejších – nadčasovo elegantný Chrysler, ktorý z jeho 31. poschodia pozorne strážia orly z vysoko leštenej nerezovej ocele. Konečná autobusu je na Lexington Avenue a odtiaľ to mám už len na skok do hotela v jednej z bočných ulíc pri Times Square. Štyri hviezdičky v srdci New Yorku znamenajú najväčšiu výdavkovú položku môjho päťdňového výletu, ale poloha je strategická, šetrí čas a odbúra stres z dopravy späť na letisko. Navyše, hotel zohľadnil moju požiadavku – izba nemá okná do ulice, čo znamená štyri noci nerušeného spánku.

Spánok áno, ale nie teraz, veď vonku čaká New York! A ak sa tu niekde naozaj nikdy nespí, tak je to na Times Square. Svetelný nukleus, z ktorého vyrážajú a do ktorého smerujú nekonečné prúdy turistov, s vlastnou policajnou stanicou, nákupnou mekkou H&M v mrakodrape donedávna známom ako Condé Nast a dominantnou Paramount Building v štýle art deco s obrovskými klasickými ciferníkmi. „Centrum sveta“ ponúka non-stop pouličnú šou vrátane desnudas, sporoodených latino dievčat, ktoré za pár drobných ochotne pristanú na spoločnú fotku.

Popri reklamných stáliciach m&m, Coca-Cola a Lion King zamierim k modrému digitálnemu polvalcu akciovej burzy Nasdaq, obchádzam dva bloky a dostávam sa na Piatu Avenue. Extravagantné vianočné výklady luxusných obchodov lákajú dovnútra, nákupuchtivých turistov však poľahky hypnotizuje jediné slovíčko – sale. A na skoré predvianočné výpredaje sa skutočne oplatí prísť s prázdnymi kuframi, tovar je kvalitný a zľavy sú neodolateľné. Hneď cez ulicu sa belejú štíhle veže bohato ornamentovanej katolíckej katedrály Sv. Patricka, nad ktorou sa týči najvyššia z 19 budov komplexu Rockefeller Center. Môžeme byť hrdí, 70-poschodovú budovu, ktorej Newyorčania hovoria familiárne 30 Rock, tesne susediacu s klziskom ozdobeným vianočným stromčekom a sochou Prométea, pomáhal s fľašou pálenky v ruke stavať aj Gusto Popovič z Vyšného Slavkova.

Tepna veľkomesta

Výdatný desaťhodinový spánok definitívne eliminuje aj tak nepatrný vplyv šesťhodinového časového posunu. Hotelovou izbou, chránenou pred rannými lúčmi jej orientáciou na západ, sa šíri vôňa čierneho čaju. Na ulici sa už ale sviežemu novembrovému slnku nebránim. Celé mesto sa s radosťou kúpe v jeho svite, tisíce okien sa vynárajú z jemného oparu a vítajú modrú oblohu. Dobrú viditeľnosť budem dnes ráno aj večer potrebovať. Nedočkavo zrýchľujem krok a onedlho sa už vďaka predplatenému pasu na zľavnený vstup do 6 atrakcií rútim nehlučným výťahom na 86. poschodie Empire State Building. Vrelo odporúčam rannú návštevu, vyhliadková terasa ešte nie je preplnená a fotopaľbu môžete spustiť okamžite – ústredie OSN a jedna z nevkusných čiernych Trumpových veží približne na východe, jesenne sfarbený Central Park za hustnúcim paravánom z ultraštíhlych rezidenčných vežiakov na severe, hokejová a koncertná svätyňa Madison Square Garden na západe, všetko ostatné na juhu. A práve tam smerujú moje ďalšie kroky. Doslova. Spontánne dostávam skvelý nápad – prejsť celú Broadway od ESB pešo až po Brooklynský most. Ak vás napadne niečo podobné, uistite sa najprv, že máte obuv vhodnú na diaľkový pochod…

Aj tu však platí všeobecné pravidlo – každé miesto spoznáte najlepšie pešo. Pristavujem sa na Madison Square, námestí plnom zelene, ktoré lemujú budovy zlatej éry newyorskej architektúry: kultová Flatiron Building (1902) s atypickým pôdorysom, sebavedomá Met Life Tower (1909) s obrovskými mramorovými hodinami, pripomínajúca benátsku zvonicu, a extravagantná New York Life Building (1928) s pozlátenou oktagonálnou pyramídou na vrchole. Ďalší úsek Broadway, ktorá sa od svojho konca na Dolnom Manhattane tiahne v dĺžke 53 km ďaleko na sever za mesto, je menej oslnivý, ponúka však atmosféru každodennej miestnej reality. Vegetariánska reštaurácia plná hipsterov z East Village a Greenwich Village susedí s dymiacim stánkom pouličného občerstvenia. Okolo obchodíkov s lacnou elektronikou sa motajú unudení bezdomovci. Popod visiace oranžové semafory sa náhlia rovnako oranžové taxíky. Hustou premávkou si po širokej asfaltke plnej záplat razí cestu nepríjemne kvíliace a nemotorne vyzerajúce hasičské auto. Konečne vysilený prichádzam ku klasicistickej budove Najvyššieho súdu štátu New York v Civic Center a spásu nachádzam v príjemnom retro fastfoode opodiaľ.

Dostať sa na Brooklynský most zaberie čas, málokto však dokáže odolať.  Masívne piliere nesúce desiatky závesných oceľových lán a obligátnu americkú vlajku so stoickým kľudom odolávajú vetru aj vlnám. Nerušený cestnou premávkou na nižšom poschodí zájdem do polovice mosta a vraciam sa späť na pevninu. Prechádzam popred budovu radnice, ktorá slúži ako najstaršia v USA (od roku 1812) stále svojmu pôvodnému účelu, a vzápätí k Woolworth Building. Neogotický skvost a kedysi najvyššia budova sveta (241 m) sa ešte stále môže pochváliť šesť metrov vysokými stropmi niektorých zo svojich luxusných apartmánov.

Stmieva sa a metrom sa vraciam k Empire State Building. Vstupenka z rána zahŕňa aj večerný vstup v ten istý deň. Na vyhliadke vo výške 320 m, stále plnej turistov, niet pred chladným vetrom úniku. Pod nočnou oblohou sa trblietajú milióny svätojánskych mušiek geometricky presne zoradených v hustých radoch a vysokých stĺpcoch. V diaľke nad finančnou štvrťou niektoré z nich, blikajúce na červeno, v tichosti prelietajú vysoko nad mestom. New York sa prebúdza do noci.

Kolumbus, Lennon, Vermeer, Warhol

Deň začínam opäť vo výške. Výhľad zo spomínaného vežiaka Rockefellerovho centra zahŕňa aj Empire State Building, preto nečudo, že Top of the Rock je jednou z top miestnych atrakcií. Biznis ale začína kaziť nekompromisná výstavba na 57. ulici, najnovšie nazývanej aj Billionaires´ Row (Miliardársky rad), čoraz viac blokujúca výhľad na Central Park. Ide o technologicky vyspelé stavby odolávajúce silnému vetru aj potenciálnym zemetraseniam, konštrukčne riešené tak, aby pri malom pôdoryse dosahovali extrémnu výšku. Luxusné apartmány pritom často slúžia len na uloženie pochybne zdanených miliónov s pôvodom v Rusku, Číne či na Blízkom východe. Späť na zem. Kruhovému námestiu Columbus Circle dominuje socha najslávnejšieho moreplavca. Tú zatiaľ obchádzajú deštrukčné sily, ktoré už po celej Amerike zmietli z podstavcov podobizne viacerých konfederačných generálov; soche sa vyhrážajú za to, že Kolumbus celé to plienenie kontinentu a útrapy otrokov svojím objavom vlastne zapríčinil. Hneď za námestím je Deutsche Bank Center, z ktorého vysiela CNN. O pár sto metrov ďalej smerom na Bronx stojí The Dakota, apartmánový dom, pred ktorým šialenec štyrmi výstrelmi pripravil svet o Johna Lennona. Yoko Ono manželov popol rozptýlila v Central Parku na mieste, kde je dnes pamätník Strawberry Fields. Po celý rok sem ľudia nosia živé kvety a disciplinovane čakajú v rade na fotku pri kruhovej mozaike s jediným slovom uprostred – Imagine.

Novembrová prechádzka Centrálnym parkom poteší oči a ukľudní myseľ. Park je bezpečný za dňa aj v noci, vždy plný chodcov, bežcov, cyklistov. Rozľahlé trávnaté plochy spestrujú vyvýšeniny zo sivej kryštalickej bridlice, na jazerách sa pohupujú člnky s párikmi.  On vesluje, ona sa slní, zatiaľ čo ja pokračujem k Metropolitnému múzeu (MET), ktorému s radosťou venujem zvyšok popoludnia. Mám šťastie, všetkých päť Vermeerových diel je výnimočne „doma“ (celkovo je potvrdená existencia len 34 obrazov tohto flámskeho maliara, MET ich má celosvetovo v zbierke najviac). Vizuálna extáza pokračuje – Courbet, Sargent, Bierstadt, Monet, Homer… a vrcholí vskutku impresívnymi olejomaľbami Van Gogha.

Cestou späť pomalým tempom prechádzam kultivovanými ulicami luxusnej štvrte Upper East Side. Vchody mnohých domov, ktorých ceny sa pohybujú často v desiatkach miliónov dolárov, spestrujú obrovské tekvice poukladané na slame. Pristavím sa pri jednom z nich, na 66. ulici. Okrúhla plaketa na fasáde informuje, že v ňom od roku 1974 až do svojej smrti v roku 1987 žil Andy Warhol.

V ríši peňazí

Newyorské metro je fádne, miestami až nevľúdne, zároveň však riešené s typicky americkým pragmatizmom. Početnosť liniek a ich nadväznosť, frekvencia spojov, rýchlosť a cena vysoko vyhrávajú nad estetikou. Z legendárnej hlavnej vlakovej stanice Grand Central Terminal sa s jedným prestupom dostávam zrýchleným spojom do finančnej štvrte. Wall Street je skoro ráno poloprázdna. Americké vlajky sa v miernom vánku nežne dotýkajú sivej fasády newyorskej burzy NYSE. Neogotický kostolík Trinity Church (1864) je tu akoby v zajatí tmavých sklenených stien, neďaleko má však impozantných spojencov  v podobnom slohu – klasické mrakodrapy na Pine Street č. 70, Wall Street č. 40, Exchange Place č. 20, alebo hotel Four Seasons. Neogotickú atmosféru mesta prezývaného aj Gotham City necítiť nikde viac, než práve tu, vo Financial District. Tiene víťazia nad slnkom už na 30. – 40. poschodí a jeho lúče sa ulice miestami vôbec nedotknú.

Dnes už však developeri podliehajú prísnej urbanistickej regulácii a výsledkom je viac voľného priestoru a prirodzeného svetla. Napokon, aj finančná štvrť sa citeľne humanizuje. Futuristický vežiak na Spruce Street č. 8 ponúka nielen nájomné byty, ale aj obchody, reštauráciu, materskú škôlku, základnú školu, ihriská, terasy, fitness centrum a plaváreň, všetko v jednom. Na každom kroku zároveň natrafíte na historické klenoty: budovu bývalej obchodnej komory v štýle art nouveau, budovu bývalej burzy bavlny (Hanover Square č. 1), či jeden zo symbolov amerického bankovníctva, nízku rohovú budovu JP Morgan & Co. Building, ktorá v roku 1920 prežila krvavý bombový útok talianskych anarchistov.

V kľudnom fastfoode reťazca Pret A Manger neďaleko burzy krátko posedím pri poctivej megabagete s lososom a veľkým pohárom zeleného čaju; v Amerike sú obrovské nielen budovy, ale aj porcie všetkého, čo si dáte na pitie a jedenie. Miniatúrne šáločky kávy a čaju ostali ďaleko za Veľkou mlákou v Taliansku a Francúzsku…

Trajekt na Staten Island odchádza presne podľa cestovného poriadku o 17:30. Je tesne po špičke. Domáci, unavení po pracovnom dni, obsadzujú miesta na sedenie. Turisti im nekonkurujú, sú všetci nahrnutí na vonkajšej palube s mobilmi a fotoaparátmi namierenými na Sochu slobody a svetlá veľkomesta. Na ostrove sa zdržiavam len nevyhnutných 20 minút, kým hneď nenastúpim na cestu späť. New York je veľkorysý – trajekt je zadarmo.

Zotmelo sa, ale noc tu nemá nikdy moc. One World Trade Center, najvyššia budova v USA aj na západnej pologuli (architektonická výška 541,3 m, najvyšší bod 546,2 m) ma spoľahlivo naviguje k fascinujúcemu pamätníku na tragické udalosti z 11. septembra 2001. Čierne bronzové parapety s menami obetí a voda plynule stekajúca do zdanlivo prázdnej hĺbky evokujú pominuteľnosť, kolobeh, večnosť. V tichom zamyslení ostávam dlho stáť pod šumiacimi stromami.

Klziská a klobásky

Len málo newyorských mrakodrapov, t. j. budov vysokých minimálne 150 metrov, si zachovalo svoj pôvodný názov. So zmenou vlastníka budovy sa často zmení aj jej pomenovanie. Niektoré napokon skončia (obvykle dočasne) pri označení adresou hlavného vchodu. Napríklad slávny mrakodrap na Wall Street č. 40 niesol v minulosti názov  Bank of Manhattan Trust Building, potom Manhattan Company Building, až ho napokon terajší majiteľ premenoval na Trump Building. Notoricky známa budova poisťovne nad stanicou Grand Central Terminal nesie nápis MetLife Building, predtým sme ju poznali ako Pan Am Building.

Panoráma New Yorku sa permanentne a rýchlo mení a keďže sa stavia vo veľkom štýle, zmeny sú to dramatické. Predsa však, stovky objektov sú ako architektonické pamiatky chránené a mnohé si uchovali svoje pôvodné názvy. Jednou z nich je aj nenápadná budova galérie Frick Collection, v ktorej priemyselník Henry Clay Frick začiatkom 20. storočia zhromaždil to najlepšie, čo vtedajší trh s umením ponúkal. Obrazy Vermeera, Belliniho, Holbeina, Bouchera a ďalších starých majstrov boli prezieravou investíciou urobenou v správny čas a s vyberaným vkusom.

Proti svojej vôli opúšťam komornú atmosféru galérie a posledné chvíle v New Yorku trávim na Union Square. Námestie s verejnou knižnicou stráženou kamennými levmi lemujú úhľadné stánky ponúkajúce občerstvenie a dekoratívne výrobky. Uprostred sa v lúčoch poludňajšieho slnka trbliece ľadová plocha veľkého klziska. Z kioskov naľavo vonia čerstvé teplé pečivo, tie napravo lákajú vyhladnutých korčuliarov na pečené klobásky. Idylickou scenériou, ktorá pripomína výjavy z Brueghelových obrazov zimného holandského vidieka, už takmer úplne prešiel štíhly tieň Empire State Building – znamenie pre mňa, je čas ísť. So long, New York, see you soon.